Život Prešova
online
online
Najvyšší súd: Na ZŠ v Starej Ľubovni sú rómske deti segregované
13.02.2023 Stará Ľubovňa
Bratislava/Stará
Ľubovňa 13. februára (TASR) - Rómske deti navštevujúce základnú školu v
mestskej časti Stará Ľubovňa-Podsadek sú vo vzdelávaní segregované.
Rozhodol o tom Najvyšší súd (NS) SR na základe dovolania mimovládnej
organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva. Tá v tejto veci od
roku 2015 vedie súdne konanie po podanej verejnej žalobe podľa
antidiskriminačného zákona.
Žalovanými sú Slovenská republika zastúpená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a zriaďovateľ školy, ktorým je mesto Stará Ľubovňa. Podľa decembrového rozsudku zverejneného na webstránke NS žalovaní "porušili zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že neprijali dostatočné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a opatrenia na odstránenie diskriminácie rómskych detí" v ZŠ na základe ich etnického pôvodu.
Podľa NS sú štátne inštitúcie zodpovedné aj za segregáciu, ktorá vznikla samovoľne a nie s cieleným zámerom oddeľovať rómske deti od detí z majority. NS tak v tejto veci zmenil predchádzajúce rozhodnutia bratislavského krajského a okresného súdu, podľa ktorých k segregácii nedošlo.
Mimovládna organizácia v konaní žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán, a teda na základe analýzy situácie navrhnúť účinné opatrenia, ktoré diskrimináciu odstránia vrátane časového horizontu ich realizácie a preventívnych opatrení. Následne by mali byť žalovaní povinný do troch rokov tento plán zrealizovať. NS v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom ten je povinný po zistení aktuálneho skutkového stavu vo veci rozhodnúť aj s prihliadnutím na vykonateľnosť rozsudku. Okresný súd má v tejto veci pojednávať v apríli 2023.
Poradňa pre občianske a ľudské práva označila rozsudok za prelomový. "Vôbec prvýkrát v histórii slovenský súd rozhodol, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu. A to aj v prípadoch, keď nedošlo k cielenému oddeľovanie detí, ale segregácia vznikla samovoľne ako dôsledok napríklad demografického vývoja či rozhodnutia rodičov. Zodpovednosť za to nesú zriaďovateľ a štát. Rozsudok je tak jasným odkazom pre štátne inštitúcie, že musia konať a začať prijímať opatrenia na odstraňovanie segregácie rómskych detí nielen v rómskych triedach, ale aj v čisto rómskych školách," uviedla Vanda Durbáková, advokátka zastupujúca organizáciu v súdnom spore.
"Tak ako v lokalite Podsadek segregované základné školy na Slovensku mnohokrát fungujú v blízkosti vylúčených rómskych komunít. Príčiny tohto stavu sú komplexné a štát v spolupráci so samosprávami má zákonnú povinnosť konať. Musia identifikovať príčiny a navrhovať účinné opatrenia, ktoré segregáciu odstránia. Je to v záujme celej našej spoločnosti," skonštatoval Štefan Ivanco, programový koordinátor Poradne pre občianske a ľudské práva.
Organizácia v žalobe namietala, že žalovaní namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou vybudovaním modulovej prístavby rozšírili kapacity školy, ktorú dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené rómske deti.
Žalovanými sú Slovenská republika zastúpená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a zriaďovateľ školy, ktorým je mesto Stará Ľubovňa. Podľa decembrového rozsudku zverejneného na webstránke NS žalovaní "porušili zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že neprijali dostatočné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a opatrenia na odstránenie diskriminácie rómskych detí" v ZŠ na základe ich etnického pôvodu.
Podľa NS sú štátne inštitúcie zodpovedné aj za segregáciu, ktorá vznikla samovoľne a nie s cieleným zámerom oddeľovať rómske deti od detí z majority. NS tak v tejto veci zmenil predchádzajúce rozhodnutia bratislavského krajského a okresného súdu, podľa ktorých k segregácii nedošlo.
Mimovládna organizácia v konaní žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán, a teda na základe analýzy situácie navrhnúť účinné opatrenia, ktoré diskrimináciu odstránia vrátane časového horizontu ich realizácie a preventívnych opatrení. Následne by mali byť žalovaní povinný do troch rokov tento plán zrealizovať. NS v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom ten je povinný po zistení aktuálneho skutkového stavu vo veci rozhodnúť aj s prihliadnutím na vykonateľnosť rozsudku. Okresný súd má v tejto veci pojednávať v apríli 2023.
Poradňa pre občianske a ľudské práva označila rozsudok za prelomový. "Vôbec prvýkrát v histórii slovenský súd rozhodol, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu. A to aj v prípadoch, keď nedošlo k cielenému oddeľovanie detí, ale segregácia vznikla samovoľne ako dôsledok napríklad demografického vývoja či rozhodnutia rodičov. Zodpovednosť za to nesú zriaďovateľ a štát. Rozsudok je tak jasným odkazom pre štátne inštitúcie, že musia konať a začať prijímať opatrenia na odstraňovanie segregácie rómskych detí nielen v rómskych triedach, ale aj v čisto rómskych školách," uviedla Vanda Durbáková, advokátka zastupujúca organizáciu v súdnom spore.
"Tak ako v lokalite Podsadek segregované základné školy na Slovensku mnohokrát fungujú v blízkosti vylúčených rómskych komunít. Príčiny tohto stavu sú komplexné a štát v spolupráci so samosprávami má zákonnú povinnosť konať. Musia identifikovať príčiny a navrhovať účinné opatrenia, ktoré segregáciu odstránia. Je to v záujme celej našej spoločnosti," skonštatoval Štefan Ivanco, programový koordinátor Poradne pre občianske a ľudské práva.
Organizácia v žalobe namietala, že žalovaní namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou vybudovaním modulovej prístavby rozšírili kapacity školy, ktorú dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené rómske deti.
0
www.ZIVOTPO.sk
